Žijeme v storočí probiotík

Roky sme ignorovali a nedocenili dávno známy poznatok, že naše bytie, jeho kvalitu i trvanie pozitívne ovplyvňujú „priateľské“ - probiotické baktérie. Pri súčasnom nezdravom spôsobe života ich pomoc zvlášť potrebujeme, keď narastajú požiadavky zvyšovať obranyschopnosť organizmu, a tak predchádzať vzniku a rozvoju rôznych civilizačných ochorení.

Neustále vplyvy rôznych rizikových faktorov na ľudský organizmus a ich spolupôsobenie pri rozvoji ochorení nás nabádajú k vyhľadávaniu účinných a ľahko dostupných prostriedkov, ktoré sú schopné chrániť zdravie človeka. K takýmto ochrancom zdravia patria aj potraviny, ktoré obsahujú živé „priateľské“ - probiotické mliečne baktérie. Tieto, ak sa nachádzajú v potravinách v dostatočnom množstve, nás dokázateľne pozitívne ovplyvňujú. Vyvolávajú zdravotne prospešné účinky pomocou imunitnej regulácie, udržiavaním rovnováhy medzi prozápalovo a protizápalovo pôsobiacimi faktormi.

Na Slovensku sú najznámejšou skupinou takýchto potravín fermentované mliečne a zeleninové produkty (jogurt, zakysanka, acidofilné mlieko, kefír, bifidové mlieko, bryndza, kvasená kapusta a i.) Zdravotne prospešné účinky kyslého mlieka sa spomínajú už v Starom zákone. Pred niečo vyše sto rokmi (v roku 1907) ruský vedec a nositeľ Nobelovej ceny, Ilja Mečnikov, vyslovil hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov je dôsledok priaznivej črevnej kolonizácie a nahradenia škodlivých mikroorganizmov užitočnými, získanými konzumáciou kyslomliečnych produktov a v nich obsiahnutých mliečnych baktérií. Táto teória sa dnes všeobecne uznávaná.

Probiotiká a imunitný systém

Zdravá výživa závisí nielen od jej zloženia, ale aj od dobrého trávenia, k čomu je bezpodmienečne nutná spolupráca „priateľských“ - probiotických baktérií, ktoré žijú v symbióze v našom tráviacom trakte. Preto by sme si ich mali pestovať a nie ničiť napríklad zbytočným užívaním antibiotík. Čo im, naopak, jednoznačne prospieva, sú biele jogurty a iné kyslomliečne výrobky, ale aj kyslá kapusta a dostatok vláknin.

Probiotické mliečne baktérie – laktobacily a bifidobaktérie z jogurtov či kyslej kapusty sa usídlia na stenách hrubého čreva, kde produkujú kyselinu mliečnu a rôzne organické kyseliny. Vďaka nim patogénne a hnilobné baktérie hynú, a tak chránia predovšetkým črevnú sliznicu pred útokmi iných, agresívnych bakteriálnych kmeňov. Tým, že zabezpečujú zdravú funkciu čreva, priamo posilňujú našu imunitu, pretože bunky obranného systému sa tvoria priamo v črevách a hlavná časť práce imunitného systému prebieha práve na povrchu čriev človeka. Je totiž miestom najväčšieho rozsahu, kde sa imunitný systém stretáva s potravou.

Črevné baktérie, sliznica a lymfatické tkanivo vedú medzi sebou neustály „trialóg“, ktorý prebieha na rozsiahlej ploche 250-350 štvorcových metrov – to je povrch veľkosti dvoch športových ihrísk. Práve preto nie je ľahostajné, čo sa deje na tejto „trecej ploche“, v ktorej organizmus abstrahuje zo zjedených potravín stavebné látky a zbavuje sa odpadu. Funkčná porucha jednej z týchto zložiek má za následok nedostatočnú obranu a nedostatočnú imunologickú toleranciu, ktorá vyústi: a) do osídlenia patogénnymi mikroorganizmami alebo, naopak, b) do prehnanej imunitnej odpovede na potravinové antigény – alergie na niektoré potraviny.

Pomoc mliečnych baktérií

Proces osídľovania tráviaceho traktu baktériami sa začína narodením, potom kontaktom pri dojčení, a neskôr prechodom ku konzumácii bežných potravín. Existujú dôkazy, že zloženie mikroflóry má význam na fyziologický vývoj celého organizmu zvlášť v detstve. Organizmus dospelého jedinca sa snaží nažívať v symbióze s viac ako 400 druhmi baktérií črevnej mikroflóry. Tá je pre každého jedinca typická a jedinečná svojím zložením a aktivitou.

Kým žalúdok a čiastočne aj horná časť tenkého čreva zdravého jedinca obsahuje len nepatrné množstvo baktérií (103 až 105 na gram obsahu), príčinou je nízke pH a rýchla pasáž. Dolná časť tenkého čreva obsahuje už 108 baktérií a v hrubom čreve je ich až 1012 na gram obsahu. Teda hrubé črevo je nimi doslova preplnené (až do 40 % hmotnosti stolice pripadá na baktérie). Z fyziologického hľadiska má črevná mikroflóra zloženie, ktoré zabezpečuje rovnováhu.

K jej porušeniu dochádza pri rozmanitých okolnostiach:

• infekčné i neinfekčné ochorenia
• porucha metabolizmu
• opakované stresové situácie
• diétna chyba
• veľmi častá antibiotická liečba

V zdravom organizme tvoria baktérie prítomné v tráviacom trakte dynamické spoločenstvo, v ktorom majú rozhodujúci vplyv „dobré“, medzi ktorými prevládajú najmä baktérie mliečneho kvasenia. Probiotické mliečne baktérie – laktobacily a bifidobaktérie z jogurtov či kyslej kapusty, ktoré dostali svoje pomenovanie podľa schopnosti skvasiť laktózu a mnohé iné cukry na kyselinu mliečnu a ďalšie organické kyseliny, sa usídlia na stenách hrubého čreva. Vďaka nim patogénne a hnilobné baktérie hynú, pretože produkciou kyseliny mliečnej sa znižuje pH prostredia do kyslej oblasti, ktoré sa stáva pre hnilobné baktérie nepriaznivé.

Nie menej dôležitá je aj ich schopnosť produkovať bakteriocíny – peptidy či proteíny s antibiotickými vlastnosťami. Zabraňujú tak jednak uchyteniu, ale aj premnoženiu choroboplodných baktérií a súčasne neutralizujú ich vedľajšie nežiaduce účinky. Niektoré produkujú tiež vitamíny B a vitamín K. Už len z týchto niekoľkých faktov vyplýva, že nepretržite sa tu odohrávajú procesy, ktoré významne ovplyvňujú naše zdravie a vitalitu.

V priebehu 20. storočia sa zhromaždilo viacero pozitívnych poznatkov, dokumentujúcich pôsobenie jogurtu a iných produktov mliečneho kvasenia, tzv. fermentovaných funkčných potravín, na ľudské zdravie. Jogurt, acidofilné mlieko a kefír – najpopulárnejšie fermentované mliečne produkty majú viac zdraviu prospešných účinkov.

Rozsiahlymi štúdiami sa napríklad zistilo, že:

• redukujú črevné infekcie – potláčajú rast choroboplodných baktérií, kvasiniek a plesní
• syntetizujú enzýmy, ktoré zvyšujú stráviteľnosť bielkovín a vláknin
• majú hypoalergénne účinky proti mliečnej bielkovine
• zvyšujú vstrebávanie vápnika a iných minerálov a vitamínov
• zlepšujú intoleranciu laktózy
• stimulujú imunitný systém
• majú antikarcinogénnu aktivitu
• napomáhajú pravidelnosti stolice a obmedzujú pocit presýtenosti a nafukovania
• znižujú hladinu sérového cholesterolu
• sú schopné pôsobiť preventívne a liečebne proti akútnym hnačkovým ochoreniam bakteriálneho a vírusového pôvodu, hnačke po liečbe antibiotikami, cytostatikami a po ožarovaní i cestovateľskej hnačke
• podporujú vitalitu a dlhovekosť

Deklarovaná zdravotná prospešnosť fermentovaných funkčných potravín súvisí nielen s priamou aktivitou živých probiotických mikroorganizmov, ale aj s pôsobením metabolitov, ktoré vznikajú ich činnosťou v priebehu fermentácie. Hydrolýzou mliečnych bielkovín probiotickými baktériami vznikajú peptidy zložené z 3 – 20 aminokyselín s pestrou škálou účinkov. Niektoré malé peptidy ako napr. valyl-prolylprolín a izoleucyl-prolyl-prolín znižujú krvný tlak. Počas fermentácie mlieka vznikajú aj peptidy s opiátovými, hypnotickými účinkami, napr. kazomorfíny a laktorfíny. Iné peptidy, zvané kazeinofosfopeptidy, zvyšujú využiteľnosť vápnika a to tým, že ho udržujú v rozpustnej forme i v zásaditom prostredí distálnej časti tenkého čreva. Fosfopeptidy majú význam aj z hľadiska transportu ďalších minerálnych látok.

Nie je baktéria ako baktéria

Tá črevná je dlhodobým obyvateľom tráviaceho traktu so schopnosťou žiť a množiť sa v ňom. Probiotikum je živá baktéria, ktorá v tráviacej rúre zotrváva dočasne, vykoná prospešnú činnosť, ale nie je schopná dlhodobej kolonizácie. To zároveň vysvetľuje, prečo treba probiotiká užívať dlhodobo, aby bolo možné pozorovať ich pozitívny efekt. Probiotiká sa pridávajú do tzv. funkčných potravín. Čisté kultúry sa môžu aplikovať aj vo forme kapsúl, tabliet alebo sirupov.

Probiotiká sa musia konzumovať v potravinovom nosiči, ktorý im umožní prežiť prechod medzi žalúdkom a účinkami žlče, aby mohli uplatniť svoje pozitívne pôsobenie v tenkom a hrubom čreve. Rôzne suplementy prítomné na trhu sú určené jednak zdravým ľuďom, a tiež postihnutým s rôznymi zdravotnými problémami. Ich liečebný účinok je dokonca príčinou označenia „probiotické lieky“ či v širšej skupine ako nutraceutiká. K najčastejším produktom patria niektoré ušľachtilé baktérie mliečneho kvasenia - bifidobaktérie a laktobacily.

Najčastejšie využívané mliečne baktérie

Ako probiotikum sú bifidobaktérie (Bifi dobacterium lactis, Bifi dobacterium longum, Bifi dobacterium breve) a laktobacily (Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus bulgaricus a pod.). Tieto užitočné mliečne baktérie sa vyskytujú predovšetkým vo fermentovaných mliečnych výrobkoch.

Liečivé účinky majú jogurty so živými mliečnymi kultúrami, ale i nesterilizovaná kyslá kapusta. V súčasnosti je tiež k dispozícii veľa možností, ako si užitočné baktérie v čreve doplniť vo forme kvalitných potravinových doplnkov. Okrem základnej schopnosti – prežiť transport žalúdkom i tenkým črevom a aspoň dočasne kolonizovať tráviaci trakt – je dôležitý aj obsah životaschopných baktérií. Najstabilnejšie sú probiotické produkty, obsahujúce baktérie mliečneho kvasenia vo forme spór. V ich prípade dochádza ku klíčeniu spór baktérií až v čreve, kde sa podieľajú na udržiavaní, resp. obnove črevnej mikroflóry. Druhá možnosť je, že živé baktérie sa nachádzajú v lyofilizovanej forme v kapsulách (nie v tabletkách) odolávajúcich kyslému prostrediu žalúdka. Vhodne zvolené zloženie probiotických kultúr a ich prienik do čriev v životaschopnej forme môže zabrániť vzniku mnohých tráviacich ťažkostí.

Ako cielene podporiť rast „dobrých“ baktérií v čreve?

Počas života sa zloženie mikroflóry významne a výrazne mení. Mnohé štúdie ukázali, že výživa a vek sú hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry. Sústavným nedostatkom vláknin v strave alebo s rastúcim vekom množstvo bifi dobaktérií klesá či celkom mizne. Množstvo enterokokov, enterokokov, enterobaktérií a klostrídií sa naopak zvyšuje. To môže viesť k nárastu patogénnych a toxických škodlivín, rakovine a poruche funkcie pečene.

Cielene podporiť rast užitočných baktérií - probiotík môžeme pomocou tzv. prebiotík. Ide o nestráviteľné potravinové zložky, ktoré priaznivo vplývajú na hostiteľský organizmus tým, že selektívne stimulujú (podporujú) rast bifidobaktérií a laktobacilov v hrubom čreve. Nestráviteľnosť prebiotík je rovnaká vlastnosť, akú má vláknina v strave, ale ich fyziologické funkcie sa často líšia. A tak niektoré prebiotiká veľmi selektívne stimulujú rast a zároveň potláčajú viaceré patogénne baktérie prítomné v mikroflóre, pretože tie využívajú prebiotiká na svoj rast len veľmi málo alebo vôbec nie.

Prebiotický princíp je teda založený na selektívnej stimulácii takých mikroorganizmov hrubého čreva, ktoré sú schopné rozkladať (hydrolyzovať) prebiotiká na sacharidové monoméry a využívať ich na svoj rast. Väčšina dnes používaných prebiotík sa nachádza prirodzene v rastlinných potravinách. Jedno z najužitočnejších prebiotík je inulín. Medzi bohaté zdroje inulínu patrí koreň rastliny cigórie, z ktorej sa vyrába aj náhrada kávy, alebo artičoky konzumované vo forme šalátu. Avšak najbohatším zdrojom je koreň čakanky obyčajnej. Poznatky o jej liečivých účinkoch boli známe už od začiatku nášho letopočtu. Niektoré však majú sklon spôsobovať nadmernú plynatosť. Preto sa vyvinuli syntetické oligosacharidy, t. j. zmesi glukózy a difruktózy, glukózy a trifruktózy alebo glukózy a tetrafruktózy, známe ako FOS (fruktooligosacharidy), ktoré predchádzajú tomuto nepríjemnému vedľajšiemu účinku. Desať humánnych štúdií dokumentovalo, že najvýraznejší účinok mali fruktooligosacharidy (FOS), pod ktorých vplyvom došlo k nárastu počtu bifidobaktérií až 10-násobne po príjme 1 až 20 g FOS denne.

Nová dimenzia pre probiotiká

Zvyšuje sa počet experimentov a štúdií, dokumentujúcich profylaktický a terapeutický účinok pri stavoch ako sú hnačky, laktózová intolerancia, atopický ekzém, zníženie koncentrácie LDL-cholesterolu, vytesnenie enteropatogénov v čreve, prevencia rakoviny, prevencia alergií, prevencia a liečba zápalových, tiež nádorových chorôb čreva. Probiotiká nadobúdajú novú dimenziu, ktorá sa odráža v ich neustálom rozvoji.

Nepotvrdzujú sa iba ich účinky, ale postupne sa získavajú informácie o mechanizme ich účinku na molekulovej a bunkovej úrovni. Štúdie s probiotickými baktériami poukazujú na to, že vybrané kmene majú potenciál priaznivých účinkov na ľudské zdravie. Najmä ich regulačný, adjuvantný i protizápalový účinok na imunitný systém sa ukazuje byť viac ako sľubný. Preto zaradenie probiotických potravín do nášho denného stravovacieho režimu je ten najvhodnejší krok, ktorý môžeme urobiť pre ochranu svojho zdravia.

V krátkej budúcnosti budú probiotiká nielen súčasťou zdravého životného štýlu ako tzv. funkčné potraviny (jogurty, fermentované mlieko, fortifi kované potraviny a potravinové doplnky), ale budú zohrávať aj významnú úlohu pri terapii a prevencii niektorých rozšírených civilizačných ochorení.

Autor článku: Katarína Horáková